Pomoc
Spoločný pôvod Indo-Európskych jazykov, ktorými dnes rozpráva takmer celá Európa a značná časť Ázie je dobre známym a všeobecne uznávaným faktom. Vychádzajúc z tohto postulátu dostáva sa do pozornosti orázka, či rovnakým spôsobom ako možno sledovať rozvoj jednotlivých jazykov a jazykových skupín a odvodzovať ich pôvod od ustavične rudimentárnejších celkov napokon až k spoločnému pra-jazyku, možno sledovať a odvozdovať, prirovnávať a dávať do semantickej súvislosti aj individuellne lexicálne jednotky.
Tu uvádzam niektoré slová v rôznych súčasných IE jazykoch, ktoré vykazujú vzájomnú príbuznosť, či uz v rovine významovej alebo phonologickej a ktorých spoločný pôvod preukazateľne siaha neraz až najsarších čias.
V niektorých prípadoch uvádzam aj predpokladaný pôvodný tvar (ktorý najneskorším reconstruovaným tvarom).
pozn.
1) Aby som mohol jednotlivé slová nejako zoradiť udávam ich v abecednom poradí podľa Nemecko-Slovenského prekladového slovníka tak, že základné slovo je vždy v jazyku Nemeckom, ak nie je uvedené inak.
a
aar, orol < *ornús
abend, evening < *afand-
abteil, podiel < PrGmc *afdails, PrSlv *pădělъ < PIE *apodoilos
abzűglich, odťahujúc < *-tuH1-
abwurf, odvrh < *-wrp-
acht, eight, osem, okto, astá < PrGmc *axtō, Lat. oktō, PrSlv. *ok^jt(ъm), IndIr. *ok^jtō < PIE *oktō < EPIE *H3‘kteH3
acht, ay, oč < PrGmc *aγuþs, Prslv * ăkь
- (5 Strán)
-
- 1
- 2
- 3
- →
- Posledná »
Etymológie
O pôvode slov
Ohodnotiť tému:
2 Hlasov
#1
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 7. september 2006 - 00:41:41
- (5 Strán)
-
- 1
- 2
- 3
- →
- Posledná »
Ostatné odpovede k téme
#2
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 7. september 2006 - 23:20:56
also / also < PrGmc *alswa
alt / old /altus < PIE *altos
an / on / na < PIE *ana
arbeit / robota < PrGmc *arbi6ō / PrSlv *ărbătā < PIE *arb^hotā
apfel / apple / jablko < *PIE abalos
arisch (árijsky) / rajský / airyaħ / honoris < PIE *-orjos, *oirisk^we
arm / rameno < Prmc *armaz / PrSlv *ărmon < PIE *armos
alt / old /altus < PIE *altos
an / on / na < PIE *ana
arbeit / robota < PrGmc *arbi6ō / PrSlv *ărbătā < PIE *arb^hotā
apfel / apple / jablko < *PIE abalos
arisch (árijsky) / rajský / airyaħ / honoris < PIE *-orjos, *oirisk^we
arm / rameno < Prmc *armaz / PrSlv *ărmon < PIE *armos
#3
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 14. september 2006 - 00:12:25
atme / dymím / fūmō < PIE *d^hūm-
auch / ozaj / august < PIE *aug^jo-
auf / up < WGmc up
auge / eye / oko / oculus / op^ht^halmos < PIE *ok^w-
aus, out < WGmc ūt
axt / axe / sekera / sochor < PIE*aksarjos
auch / ozaj / august < PIE *aug^jo-
auf / up < WGmc up
auge / eye / oko / oculus / op^ht^halmos < PIE *ok^w-
aus, out < WGmc ūt
axt / axe / sekera / sochor < PIE*aksarjos
#4
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 15. september 2006 - 18:17:08
b
bande / band < WGmc bandu
bär / bear < WGmc baera
barbe / barb < WGmc barbu
barsch / briský < PIE *b^h'resk^wos
bauer / býval < PIE *b^hūwireos
baum / beam < PrGmc *baumaz
bande / band < WGmc bandu
bär / bear < WGmc baera
barbe / barb < WGmc barbu
barsch / briský < PIE *b^h'resk^wos
bauer / býval < PIE *b^hūwireos
baum / beam < PrGmc *baumaz
#5
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 21. september 2006 - 00:47:59
baude / búda - tu sa samozrejme jedna o ovela neskorsiu vypozicku. slovenske búda i ceske bouda presne zodpovedaju vzorcu, podla ktoreho germanske phoneticke javy prechadzaju do zapadoslovanskych. PrSlv equivalent, ktory mozno zarovno s PrGmc vyrazom odvodzovat od PIE sa zda byt slovo byt. ak je to tak, potom povodny PIE zaklad slova je *b^hūd-. to mozno dobre zdovodnit vo vztahu k zakladu slova s vyznamom bývať, phonologicky mozno Slv [t] < PIE [d] v slove byt oddovodnit stratou znelosti v koncovej pozicii slova, co je v slovanskych jazykoch celkom bezny jav. na druhej strane odvodit moderne nemecke [d] v baude, z [d] v PIE *b^heūd- je velmi problematicke.
bei / by < PrGmc *-bī (povodna PIE pripona instrumentalu)
bein / bone < PrGmc *bainam
beiße / bite / bodať < PrGmc* beidu, pra-slovansky tvar ma v koreni znizeny ablautovy stupen a chyba formant "j", takze nevznika dvojhlaska. povodny PIE tvar *b^hedeh^w
besser / better < PrGmc *batiza
best / best < PrGmc *batista
bett / bed < WGmc baed
beule / bowl / bobula < PIE *b^hab^hulā
bei / by < PrGmc *-bī (povodna PIE pripona instrumentalu)
bein / bone < PrGmc *bainam
beiße / bite / bodať < PrGmc* beidu, pra-slovansky tvar ma v koreni znizeny ablautovy stupen a chyba formant "j", takze nevznika dvojhlaska. povodny PIE tvar *b^hedeh^w
besser / better < PrGmc *batiza
best / best < PrGmc *batista
bett / bed < WGmc baed
beule / bowl / bobula < PIE *b^hab^hulā
#6
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 28. september 2006 - 21:05:06
beute > booty
beutel > pytel
biber / beaver / bobor < PrGmc *bewariz / PrSlv *băbъrь
biene / bee < PrGmc *bīnō
bier / beer < Lat. birra
biest / beast / beštia < Lat. bēstia
bietet / bídne < PrGmc *beudi6
beutel > pytel
biber / beaver / bobor < PrGmc *bewariz / PrSlv *băbъrь
biene / bee < PrGmc *bīnō
bier / beer < Lat. birra
biest / beast / beštia < Lat. bēstia
bietet / bídne < PrGmc *beudi6
#7
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 2. október 2006 - 01:30:55
bilden / build / bydlit < PrGmc *b^hūt'lom (bydlo) - tu je zase ten problematicky koren, kde nevieme ci bolo povodne [t] alebo [d]. ale najskor to bolo asi tak, ze povodne PIE [t] nadobudlo v slovanskych znelost az dodatocne. potom by to bolo PIE *b^hūt- na pra-germanske *bū6-, ktore zostupilo, uz celkom pravidelne, do modernej nemciny ako baud-. na druhej strane do pra-slovanskej vetvy mame PIE *b^hūt- na PrSlv *byt-, kde v urcitych poziciach doslo k prehodnoteniu znelosti dentaly [t] na [d]. este treba podotknut, ze v PrGmc doslo k metathese clustra (zhluku spoluhlasok) "6l" na "l6" a tam potom po likvide [l] nastava v zapado-germanskych vytvrdenie dentaly [6] na [d]. to je "l6" > "ld".
billig / bill
bindet / binds < PrGmc *bindi6
birke / birch / breza < PrGmc *birkjō / PrSlv *brezā < PIE *b^hergjā (mhhm, keby kazde slovo prechadzalo tisicrociami tak pekne pravidelne ako toto)
billig / bill
bindet / binds < PrGmc *bindi6
birke / birch / breza < PrGmc *birkjō / PrSlv *brezā < PIE *b^hergjā (mhhm, keby kazde slovo prechadzalo tisicrociami tak pekne pravidelne ako toto)
#8
- miláčik
-
- Skupina: Active Members
- Príspevky: 73
- Registrácia: 4. marec 06
Príspevok bol napísaný: 2. október 2006 - 10:28:28
nemozem si pomoct.. ale nepatria taketo temy, prispevky skor na blog??
#9
- phantom fsp
-
- Skupina: Management
- Príspevky: 10 405
- Registrácia: 3. marec 06
Príspevok bol napísaný: 2. október 2006 - 18:16:18
v tomto prípade ani nie ... toto nie sú ucelené články, vznikajú postupne, a okrem toho je to aj "domček" ...
týmto príspevkom je dobre tu
týmto príspevkom je dobre tu
#10
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 3. október 2006 - 00:45:35
birne / pear, perry
bis / but (?) < WGmc *[bi + ūtan] vo vyzname 'až na X'
bischof / bishop / biskup < Gr episkopos
biss / bit / bod < PrGmc *bitiz / PrSlv *bъdъ
bittet > pýta / bids / bieda < WGmc bidde6 / StSlv běda < PIE *b^hoid^hā (v slavistike "ě" predstavuje otvoreny dlhy nizsie polozeny vocal v StSlv obdobi blizky skor dlhemu [ä] nez dlhemu [é]. vyvinulo sa bud z PIE dlheho [ē] alebo z dvojhasok [ai], [oi]. neskor sa vsak opat diphtongizovalo (aj ked podla trochu inej schemy nez bolo predtym) a preslo v moderne "ie" [ie] v cestine "ě" [ie]. slovansky zapis "ě" ma teda svoje historicke tradicne opodstatnenie, ale v tom case sa ta hlaska vyslovovala celkom inak, nez to na co sme zvyknuti z cestiny)
blähen / blow - slova su etymologicky pribuzne, ale zatial co anglicke je povodne silne VII. triedy < PrGmc *blōgan, nemecke je slabe odvodene od (quantitativne reducovaneho) zakladu *blag-, ale v theme rozsireneho o signal causativnych slovies [j]. teda < PrGmc *blagjan. tu ked chceme chapat, ako mohol cluster "gj" prejst do [h], musime si uvedomit, ze "g" sa v pra-germanstine, aj neskor este v staro-germanskych jazykoch, v takejto pozicii cita ako velarny fricativ [3]. teda, po slovensky, ma blizsie k [h] nez ku [g].
bis / but (?) < WGmc *[bi + ūtan] vo vyzname 'až na X'
bischof / bishop / biskup < Gr episkopos
biss / bit / bod < PrGmc *bitiz / PrSlv *bъdъ
bittet > pýta / bids / bieda < WGmc bidde6 / StSlv běda < PIE *b^hoid^hā (v slavistike "ě" predstavuje otvoreny dlhy nizsie polozeny vocal v StSlv obdobi blizky skor dlhemu [ä] nez dlhemu [é]. vyvinulo sa bud z PIE dlheho [ē] alebo z dvojhasok [ai], [oi]. neskor sa vsak opat diphtongizovalo (aj ked podla trochu inej schemy nez bolo predtym) a preslo v moderne "ie" [ie] v cestine "ě" [ie]. slovansky zapis "ě" ma teda svoje historicke tradicne opodstatnenie, ale v tom case sa ta hlaska vyslovovala celkom inak, nez to na co sme zvyknuti z cestiny)
blähen / blow - slova su etymologicky pribuzne, ale zatial co anglicke je povodne silne VII. triedy < PrGmc *blōgan, nemecke je slabe odvodene od (quantitativne reducovaneho) zakladu *blag-, ale v theme rozsireneho o signal causativnych slovies [j]. teda < PrGmc *blagjan. tu ked chceme chapat, ako mohol cluster "gj" prejst do [h], musime si uvedomit, ze "g" sa v pra-germanstine, aj neskor este v staro-germanskych jazykoch, v takejto pozicii cita ako velarny fricativ [3]. teda, po slovensky, ma blizsie k [h] nez ku [g].
#11
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 4. október 2006 - 21:17:12
blase / blaze < PrGmc *blasō
blass / bless < PrGmc *bladsijanan (zakrvaviť)
blässe > pleš
blatt > plát
blau / blue / belavý < WGmc *sa blūwa / PrSlv *bьlăwъjь
blech > plech
bleich / black < PrGmc *blakiga - nemecky tvar slova vznikol z progressivnej haplologie tvaru *blachich (blacky). pri anglickom slove treba vychadzat z korena slova bez adjectivizujuceho suffixu (padove koncovky slabeho sklonenia pristupovali bezprostredne ku kmenu); WGmc *blaks > OldE blaec > MidE black.
blass / bless < PrGmc *bladsijanan (zakrvaviť)
blässe > pleš
blatt > plát
blau / blue / belavý < WGmc *sa blūwa / PrSlv *bьlăwъjь
blech > plech
bleich / black < PrGmc *blakiga - nemecky tvar slova vznikol z progressivnej haplologie tvaru *blachich (blacky). pri anglickom slove treba vychadzat z korena slova bez adjectivizujuceho suffixu (padove koncovky slabeho sklonenia pristupovali bezprostredne ku kmenu); WGmc *blaks > OldE blaec > MidE black.
#12
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 6. október 2006 - 20:59:55
(b)leibe / (ver)lof / leave / linquō - nemecky tvar je pra-germanske silne sloveso I. triedy *līfu (pustím) s vyznamobmienajucim prefixom *bi. holansky a anglicky tvar vznikol z qualitativneho ablautu korena a themy complicovanej signalom causativnych slovies "j" = *laifju (pôsobím, že je pustené = nechávam). Lat linquō - je príbuzné s PrGmc korenom *līf- s medzistupnom *līp^h-. obidve z povodneho PIE *leik^w^h-. latinske sloveso tu ma koren rozsireny o nazalny infix "n" na ukor dlzky korenovej samohlasky.
blind / blind / blud < PrGmc *blindaz / PrSlv *blơdъ < PIE *b^hlnd^hos
blockieren < to block
blume / bloom < PrGmc *blōmu
blut / blood / bloed / bledý < PrGmc *blōdam (z predlzeneho stupna) / PrSlv *blьdъjь (z nulteho stupna)
blind / blind / blud < PrGmc *blindaz / PrSlv *blơdъ < PIE *b^hlnd^hos
blockieren < to block
blume / bloom < PrGmc *blōmu
blut / blood / bloed / bledý < PrGmc *blōdam (z predlzeneho stupna) / PrSlv *blьdъjь (z nulteho stupna)
#13
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 7. október 2006 - 21:21:04
bock / buck < PrGmc *bukka
boden / bottom < WGmc *bo6m
bogen / bow < PrGmc *buga-
bohne / bean < PrGmc *baunu
bohre / bore / borím < PrGmc *bōrōju / PrSlv *bărьjmь
böller / bail < WGmc *boljariz
boltzen / bolt < PrGmc *bulta-
boden / bottom < WGmc *bo6m
bogen / bow < PrGmc *buga-
bohne / bean < PrGmc *baunu
bohre / bore / borím < PrGmc *bōrōju / PrSlv *bărьjmь
böller / bail < WGmc *boljariz
boltzen / bolt < PrGmc *bulta-
#14
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 10. október 2006 - 22:45:34
boot / boat < PrGmc *baitaz
bord / board < PrGmc *bur6az
borgen / borrow < PrGmc *burgōjan
brand / brandy < PrGmc *bran6iz
braue / brow / brva < PIE *br@wā
braun / brown < PrGmc *brūna
braut / bride < PrGmc *brū6igumō
bord / board < PrGmc *bur6az
borgen / borrow < PrGmc *burgōjan
brand / brandy < PrGmc *bran6iz
braue / brow / brva < PIE *br@wā
braun / brown < PrGmc *brūna
braut / bride < PrGmc *brū6igumō
#15
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 18. október 2006 - 00:06:18
brauchen / bruke < PrGmc *brūkōjan
brechen / break / brekke PrGmc *brekanan
breit / broad / bred < PrGmc *braidaz
breite / bredde < PrGmc *braidju
brett / brad - nemecke mnozne cislo bretter ukazuje, ze plural sa utvoril podla -i- kmenov < AHD (AltHochDeutsch) *bretiz < z WGmc *bradīz. v pripade ze "a" v anglickom brad vzniklo tak, ze na pode MidE (Strednej Anglictiny 1050-1450) doslo k retrakcii (vzadsunutie na horizontale) korenovej samohlasky [a] z < *[ae], moze sa jednat aj o povodny stredny -i- kmen. aj ked to je malo pravdepodobne, pretoze u neutier v nominative obnazeny kmen na konci slova v neprizvucnej pozici zanikal uz v ranych PrGmc (Pra-Germanskych) casoch a nemohol by tak sposobit predpokladanu frontalnu mutaciu (co je predsunutie samohlasky na horizontale v dosledku posobenia vokalnej harmonie) OE *braede < WGmc *bradi. cize thematicka classifikacia (zaradenie slova do prislusnej sklonovacej triedy) tu zostava neobjasnena.
brechen / break / brekke PrGmc *brekanan
breit / broad / bred < PrGmc *braidaz
breite / bredde < PrGmc *braidju
brett / brad - nemecke mnozne cislo bretter ukazuje, ze plural sa utvoril podla -i- kmenov < AHD (AltHochDeutsch) *bretiz < z WGmc *bradīz. v pripade ze "a" v anglickom brad vzniklo tak, ze na pode MidE (Strednej Anglictiny 1050-1450) doslo k retrakcii (vzadsunutie na horizontale) korenovej samohlasky [a] z < *[ae], moze sa jednat aj o povodny stredny -i- kmen. aj ked to je malo pravdepodobne, pretoze u neutier v nominative obnazeny kmen na konci slova v neprizvucnej pozici zanikal uz v ranych PrGmc (Pra-Germanskych) casoch a nemohol by tak sposobit predpokladanu frontalnu mutaciu (co je predsunutie samohlasky na horizontale v dosledku posobenia vokalnej harmonie) OE *braede < WGmc *bradi. cize thematicka classifikacia (zaradenie slova do prislusnej sklonovacej triedy) tu zostava neobjasnena.
#16
- Commander
-
- Skupina: Active Members
- Príspevky: 454
- Registrácia: 12. marec 06
Príspevok bol napísaný: 15. december 2006 - 09:41:48
no mozno sem niekedy napisem trosku konkretnejsie priklady, hlavne zo sucastnej anglictiny, ze odkial maju povod anglicke slova nic v zlom LEG 
Snad najdem este zosit z lexikologie 
napr. windauga >> window
nic v zlom LEG Snad najdem este zosit z lexikologie napr. windauga >> window
#17
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 22. december 2006 - 21:28:32
tak dnes som zase po dlhsom case nemal co robit, tak som otvoril nemecky slovnik
brief / brief < Lat. brevis
brocken < PrGmc. *brukja-
briese > bríza
brosche > broš-
brot / bread < PrGmc *braudan
bruch < PrGmc *brukiz
brüchig < PrGmc *brukigō
brücke / bridge < PrGmc *brugju
bruder / brother / frater / brat < PrGmc *brō6ur / PrLat *p^hrāter / PrSlv *bratъ < PIE *b^hrāt∂rs
brief / brief < Lat. brevis
brocken < PrGmc. *brukja-
briese > bríza
brosche > broš-
brot / bread < PrGmc *braudan
bruch < PrGmc *brukiz
brüchig < PrGmc *brukigō
brücke / bridge < PrGmc *brugju
bruder / brother / frater / brat < PrGmc *brō6ur / PrLat *p^hrāter / PrSlv *bratъ < PIE *b^hrāt∂rs
#18
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 7. marec 2007 - 13:20:33
slovenske cena a anglicke coin nemozu byt etymologicke cognaty, ako sa niekedy uvadza, pretoze coin nemoze vobec byt stare anglicke slovo.
ak by slovenske cena malo mat etymologicky counterpart v anglictine, tak za predpokladu, ze anglicke slovo by preslo celym germanskym phonologickym rozvojom tak, ako slovenske preslo slovanskym, potom by sme popri slovenskom cena nachadzali v modernej anglictine nieco ako *hone (v nemcine *heine). vsetky tri z PIE *koinā.
anglicke coin bude najskor relativne nedavny borrowing (vypozicane slovo z ineho jazyka) z grectiny.
pozn. hypotheticke tvary v germanskych jazykoch mohli existovat, no museli zo standardu reci neskor ustupit, kedze v modernych jazykoch nachadzame uz len vypozicky. z fr prix.
ak by slovenske cena malo mat etymologicky counterpart v anglictine, tak za predpokladu, ze anglicke slovo by preslo celym germanskym phonologickym rozvojom tak, ako slovenske preslo slovanskym, potom by sme popri slovenskom cena nachadzali v modernej anglictine nieco ako *hone (v nemcine *heine). vsetky tri z PIE *koinā.
anglicke coin bude najskor relativne nedavny borrowing (vypozicane slovo z ineho jazyka) z grectiny.
pozn. hypotheticke tvary v germanskych jazykoch mohli existovat, no museli zo standardu reci neskor ustupit, kedze v modernych jazykoch nachadzame uz len vypozicky. z fr prix.
#19
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 3. september 2007 - 23:20:34
nič z praslovanskeho < *nьkь(to) a to z praindoeuropskej zaporky *n-, korena interrogativneho zamena *k^wi- a deictickej priklonky *-to.
nikto < PrSlv *nьkъto < PIE *ne+ *k^wo + *to (ako v germ. niemand < *ne + *man)
niečo < PrSlv* jьkьto < PIE *je+ *k^wi + *to (prefix *j- je koren vstazneho zamena. ako v germ. jemand < *jai + *man)
niekto < PrSlv *jьkъto < PIE *je+ *k^wo + *to
nikto < PrSlv *nьkъto < PIE *ne+ *k^wo + *to (ako v germ. niemand < *ne + *man)
niečo < PrSlv* jьkьto < PIE *je+ *k^wi + *to (prefix *j- je koren vstazneho zamena. ako v germ. jemand < *jai + *man)
niekto < PrSlv *jьkъto < PIE *je+ *k^wo + *to
#20
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 6. november 2007 - 13:09:43
jedno z relativne nepatrneho poctu slov, ktorych muzsky rod bol vytvoreny podla zenskeho, je manžel / manželka. to je metathesis zo skorsieho malženka podla nemeckeho das Mahlweib (angl. meal+wife). v druhej casti tej zlozeniny vidno slovo zenka = zena. muzsky rod manzel je potom analogicky vytvoreny podla zenskeho, ktory je v tomto pripade primarny (cize prvotny).
naopak je tomu u slov female, woman v inych ide jazykoch, ktore boli povodne vnimane ako odvodeniny od primarneho muzskeho tvaru.
female < fe(mina)+mascul(us) /cez vulgarnu latinu a potom franc./, prve slovo zlozeniny - femina, -ae "stehienko", z lat. femur, -is, upravuje vyznam zakladneho masculus, -i "muzsky" od *mās, māris "muz".
zas vseobecne-germanske woman od vyznamu der Weib+Mann (pragerm. *hwīf(an)+manwaz, -esa, -asa), kde prva cast je pomenovanie zenskeho pohlavia, ktore upravuje vyznam druheho slova *manwaz, -asa "bytost, ktora mieni".
Etymologie;
muž < mơž-ь < *man-g^h-ios "bytost, ktora mieni"
Mann / man < *manw-az < *man-g^w^h-os "bytost, ktora mieni"
žena < žen-ă < *g^wen-āx2 "mnohé (pô)rody" povodne mnozne cislo stredne, neskor zensky singular
Weib / wife < *hwīf-an < *k^weip- "p!ca", v germanskych jazykoch jednotne cislo (preto dodnes stredny rod - das Weib), v ostatnych sa sprvoti drazal plural, ktory neskor, ako aj ine mnozne neutra, presiel v zensky rod s koncovku -a)
Mahl / meal < *mē-l-an "čas na jedlo"
masculus < *mas-kol-os "muzsky"
femina - fem-in-a z femur, -is.
naopak je tomu u slov female, woman v inych ide jazykoch, ktore boli povodne vnimane ako odvodeniny od primarneho muzskeho tvaru.
female < fe(mina)+mascul(us) /cez vulgarnu latinu a potom franc./, prve slovo zlozeniny - femina, -ae "stehienko", z lat. femur, -is, upravuje vyznam zakladneho masculus, -i "muzsky" od *mās, māris "muz".
zas vseobecne-germanske woman od vyznamu der Weib+Mann (pragerm. *hwīf(an)+manwaz, -esa, -asa), kde prva cast je pomenovanie zenskeho pohlavia, ktore upravuje vyznam druheho slova *manwaz, -asa "bytost, ktora mieni".
Etymologie;
muž < mơž-ь < *man-g^h-ios "bytost, ktora mieni"
Mann / man < *manw-az < *man-g^w^h-os "bytost, ktora mieni"
žena < žen-ă < *g^wen-āx2 "mnohé (pô)rody" povodne mnozne cislo stredne, neskor zensky singular
Weib / wife < *hwīf-an < *k^weip- "p!ca", v germanskych jazykoch jednotne cislo (preto dodnes stredny rod - das Weib), v ostatnych sa sprvoti drazal plural, ktory neskor, ako aj ine mnozne neutra, presiel v zensky rod s koncovku -a)
Mahl / meal < *mē-l-an "čas na jedlo"
masculus < *mas-kol-os "muzsky"
femina - fem-in-a z femur, -is.
#21
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 7. november 2007 - 14:06:20
úd < ūdЪ < prslv. *ūdrЪ < balt-slv. *oudros < ide. *ardros
/artritida
/artritida
#22
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 9. november 2007 - 22:30:51
vlasť < vlastь < prslv. *wolstь < protoslov. *woldtis
/angl. to wield, nem. e Welt
/angl. to wield, nem. e Welt
#23
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 21. november 2007 - 01:05:52
dobrý < dobrъjь < prslv. *bodrъ < ide. *b^hodros
/bodrý, nem. besser, angl. better
pozn. ono "r" v anglickych a nemeckych slovach je priponou druheho stupna pridavneho mena a ma povod v OE betra (AHD besra) < pragerm. *batizō < ide. *b^hodisōh3,
zatial co "r" v slovenskom slove je slovotvorny formant /formāns, -antis/ (viz. vyssie).
/bodrý, nem. besser, angl. better
pozn. ono "r" v anglickych a nemeckych slovach je priponou druheho stupna pridavneho mena a ma povod v OE betra (AHD besra) < pragerm. *batizō < ide. *b^hodisōh3,
zatial co "r" v slovenskom slove je slovotvorny formant /formāns, -antis/ (viz. vyssie).
#24
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 22. november 2007 - 13:54:51
jazyk < jezykъ < prslv. *ęzykъ < ide. *(d)ng^j^hū-
/lat. lingua, nem. e Zunge, angl. tongue
v slovanskych zostal povodny -u- kmen; jazyk < jezykъ < prslv. *ęzy- < protoslv.
*(d)ng^j^hū-s. neskor s priponou podla -(V)kъ (kde V predstavuje lubovolnu samohlasku, ale kedze samotny kmen bol este v prslv. zakoncneny vokalicky na -y, pripajalo sa iba -kъ ).
v latincine vznikol stredny plural (neskor z toho prirodzene zensky singular a deklinacia -a- kmenova); lat. lingua < protolat. *dng^hw-ah2.
v germanskych sa lexikalny koren zaradil medzi -n- kmene;
nem. zunge < pragerm *tungō < protogerm. *dng^hw-oh3
/lat. lingua, nem. e Zunge, angl. tongue
v slovanskych zostal povodny -u- kmen; jazyk < jezykъ < prslv. *ęzy- < protoslv.
*(d)ng^j^hū-s. neskor s priponou podla -(V)kъ (kde V predstavuje lubovolnu samohlasku, ale kedze samotny kmen bol este v prslv. zakoncneny vokalicky na -y, pripajalo sa iba -kъ ).
v latincine vznikol stredny plural (neskor z toho prirodzene zensky singular a deklinacia -a- kmenova); lat. lingua < protolat. *dng^hw-ah2.
v germanskych sa lexikalny koren zaradil medzi -n- kmene;
nem. zunge < pragerm *tungō < protogerm. *dng^hw-oh3
#25
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 27. november 2007 - 01:55:56
smrť < smrtь < prslv. *sъmrtь < ide. *su-mrtis "dobrý skon" (povodne len prirodzena smrt)
/lat. mors, -rtis
alternacie;
1) *mr- / mŕtvy < prslv. *mrtъvъ-jь < ide. *mrtwos, lat. mortuus < *mortwos
2) *mьr- / mriem, mru < prslv. *mьrơ
3) *mir- (predlzeny koren *mьr) / umieram < prslv. *ơmirơ
4) *mer- / mrel < prslv. *merlъ
5) *mor- / moriť < prslv. *moriti
nepatria sem vsak slova na márny, zmariť etc. tie maju iny povod.
/lat. mors, -rtis
alternacie;
1) *mr- / mŕtvy < prslv. *mrtъvъ-jь < ide. *mrtwos, lat. mortuus < *mortwos
2) *mьr- / mriem, mru < prslv. *mьrơ
3) *mir- (predlzeny koren *mьr) / umieram < prslv. *ơmirơ
4) *mer- / mrel < prslv. *merlъ
5) *mor- / moriť < prslv. *moriti
nepatria sem vsak slova na márny, zmariť etc. tie maju iny povod.
#26
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 27. november 2007 - 18:22:03
labuť < prslv. *olbơtь < ide. *alb^hontis
/lat. albus "biely", nem. e Elbe "biela rieka"
/lat. albus "biely", nem. e Elbe "biela rieka"
#27
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 28. november 2007 - 11:43:51
modrý < prslv. *modrъ-jь < ide. *amd^hro-
/chet. andros "modrý"
ale mozno tiez davat do suvislosti s ide. korenom *mad- s vyznamom "vlhky" /lat. madescō "vlhnem"/ a s formantom -r ako v dobrý, mokrý, etc. vyklad vychadza z empirickej skusenosti s nasytenim farieb namocenych textilnych tkaniv.
/chet. andros "modrý"
ale mozno tiez davat do suvislosti s ide. korenom *mad- s vyznamom "vlhky" /lat. madescō "vlhnem"/ a s formantom -r ako v dobrý, mokrý, etc. vyklad vychadza z empirickej skusenosti s nasytenim farieb namocenych textilnych tkaniv.
#28
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 20. december 2007 - 16:52:14
chlieb < prslv. *xlěbъ
v praslovanskom obdobi prevzate z pragermanstiny. tam *xlaiβaz
/ angl. loaf, pl. -ves
v praslovanskom obdobi prevzate z pragermanstiny. tam *xlaiβaz
/ angl. loaf, pl. -ves
#29
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 21. december 2007 - 01:22:05
song < pragerm. *sanγwaz < ide. *songwhos
/nem. r Gesang, -es, ä-e; a grecke 'óμφη, -ηs "bozsky hlas" (pre grectinu treba predpokladat ide. zensky rod *songwhāh2)
/nem. r Gesang, -es, ä-e; a grecke 'óμφη, -ηs "bozsky hlas" (pre grectinu treba predpokladat ide. zensky rod *songwhāh2)
#30
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 23. december 2007 - 00:34:27
sladký < prslv. *soldъkъjь
je tvorene korenom *soldъ-, adjektivnou priponou *-kъ a zamennou priklonkou adjektivnej deklinacie v nominative muzskeho singularu *-jь.
slasť < prslv. *soldtь (predpoklada skorsie *soldtis)
hlasky "ol" su v tychto slovach nepovodne. dostali sa do korena uz v prslv. obdobi pod vplyvom opozita *solnъ "slaný".
povodny ide. koren pre vyznam sladky bol *swādus, ako to ukazuje komparativna linguistika zo slov v inych jazykoch. (k zamene rezonantov l a w, kde ich moricka hodnota prechadza na prilahly vokal, napokon v slovanskych dochadzalo aj inde a dochadza k tomu i dnes.)
/ angl. sweet; nem. suess; lat. suāvis (v latincine povodne -u- kmene adjektiv prechadzali do -i- kmenov III. deklinacie)
je tvorene korenom *soldъ-, adjektivnou priponou *-kъ a zamennou priklonkou adjektivnej deklinacie v nominative muzskeho singularu *-jь.
slasť < prslv. *soldtь (predpoklada skorsie *soldtis)
hlasky "ol" su v tychto slovach nepovodne. dostali sa do korena uz v prslv. obdobi pod vplyvom opozita *solnъ "slaný".
povodny ide. koren pre vyznam sladky bol *swādus, ako to ukazuje komparativna linguistika zo slov v inych jazykoch. (k zamene rezonantov l a w, kde ich moricka hodnota prechadza na prilahly vokal, napokon v slovanskych dochadzalo aj inde a dochadza k tomu i dnes.)
/ angl. sweet; nem. suess; lat. suāvis (v latincine povodne -u- kmene adjektiv prechadzali do -i- kmenov III. deklinacie)
#31
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 25. december 2007 - 20:55:03
jastrab < prslv. *jěsъtrebъ < ide. *h2āk^jupetros "ten, čo rýchlo lieta",
kde *h2āk^j(u)- / z toho su lat. ācer, -cris "prudký"; slv. ostrý, -ého "ostrý"
a *pet- / gr. πτηρωn, -ανος "vták"; cz. pták, -a "vták"
kde *h2āk^j(u)- / z toho su lat. ācer, -cris "prudký"; slv. ostrý, -ého "ostrý"
a *pet- / gr. πτηρωn, -ανος "vták"; cz. pták, -a "vták"
#32
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 27. december 2007 - 00:37:58
starý < prslv. *starъjь < ide. *stāw∂ros "pevne stojaci"
(v praslovancine "a" vzdy dlhe)
/gr. σταύρος. -ου "stavros"
povodne pomenovanie vztahujuce sa k relativne dostatocne starym clenom spolocenstva (pre niektore ukony a ritualy). sema pokrocileho veku u nasich praslovanskych predkov spocivala v inom slove indoeuropskeho povodu: *wetъchъ, z coho mame dnes vetchý < prslv. *wetъchъ(jь) < protoslv. *wetukšas < ide. *wetoskos (praveky -s- kmen /lat. vetus, -eris "starý", tam tiež veterán, veterinár, vetešnictví).
s postupnym upadkom akehosi statutu staroby doslo k vyvoju, pri ktorom obe slova vyznamovo takmer splynuli.
(v praslovancine "a" vzdy dlhe)
/gr. σταύρος. -ου "stavros"
povodne pomenovanie vztahujuce sa k relativne dostatocne starym clenom spolocenstva (pre niektore ukony a ritualy). sema pokrocileho veku u nasich praslovanskych predkov spocivala v inom slove indoeuropskeho povodu: *wetъchъ, z coho mame dnes vetchý < prslv. *wetъchъ(jь) < protoslv. *wetukšas < ide. *wetoskos (praveky -s- kmen /lat. vetus, -eris "starý", tam tiež veterán, veterinár, vetešnictví).
s postupnym upadkom akehosi statutu staroby doslo k vyvoju, pri ktorom obe slova vyznamovo takmer splynuli.
#33
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 27. december 2007 - 21:02:26
diel < prslv. *dělъ < protoslv. *doiluš < ide. *dailos
geneticky pribuzne je gr. δαίομαι "delím" a hind. dáyatē "delí" (obidve v mediopasive).
nem. r Teil, -es, -e a angl. deal z pragerm. *dailiz, -aiz, co je prastare prejatie z protoslovanciny. na usvite prslv. obdobia (cca 1500 p.n.l.) prizvucna dvojhlaska [oi] prechadzala v dlhe otvorene [é] "ě". k prejatiu muselo dojst velmi skoro.
geneticky pribuzne je gr. δαίομαι "delím" a hind. dáyatē "delí" (obidve v mediopasive).
nem. r Teil, -es, -e a angl. deal z pragerm. *dailiz, -aiz, co je prastare prejatie z protoslovanciny. na usvite prslv. obdobia (cca 1500 p.n.l.) prizvucna dvojhlaska [oi] prechadzala v dlhe otvorene [é] "ě". k prejatiu muselo dojst velmi skoro.
#34
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 28. december 2007 - 21:20:28
krása < prslv. *krasa "rozpálená do červena"
v hrnciarstve. povodne obidve spoluhlasky znele.
krásny < prslv. *krasnъjь "červený"
neskor priblizenie k vyznamu "pekný". napokon v slovencine skratena koncovka v dosledku zakona o rytmickom krateni.
v hrnciarstve. povodne obidve spoluhlasky znele.
krásny < prslv. *krasnъjь "červený"
neskor priblizenie k vyznamu "pekný". napokon v slovencine skratena koncovka v dosledku zakona o rytmickom krateni.
#35
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 31. december 2007 - 02:18:56
kôň
skrateny, ludovy vyraz namiesto vznesenejsieho komoň, ktore spolu s kobyla, litovskym kumelé a romanskym caballus pochadzaju z nejakeho stareho, avsak ne-indoeuropskeho korena *kVb- alebo *kVm-. zamena b/m je mozna - obidve su labialy. povodny vyraz indo-europanov pre kona *ek^wos /lat. equus, gr. 'υππoς, hind. ašvà, pragerm. *ex^waz/ sa v slovanskych nezachoval.
skrateny, ludovy vyraz namiesto vznesenejsieho komoň, ktore spolu s kobyla, litovskym kumelé a romanskym caballus pochadzaju z nejakeho stareho, avsak ne-indoeuropskeho korena *kVb- alebo *kVm-. zamena b/m je mozna - obidve su labialy. povodny vyraz indo-europanov pre kona *ek^wos /lat. equus, gr. 'υππoς, hind. ašvà, pragerm. *ex^waz/ sa v slovanskych nezachoval.
#36
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 2. január 2008 - 01:15:12
ja < prslv. *(j)azъ < protoslv. *ezom ~ ide. *h1eg^jo
v slovanskych jazykoch treba vychadzat z ide sekundarnej verbalnej koncovky -m, pripajanej k zamenu pod vplyvom slovesneho casovania. podobne v indo-iranskych - ahām.
v grectine έγω - koncova samohlaska predlzena -o > ω - tiez podla slovesa.
v germanskych - eka zrejme zachovana povodna stavba zamena.
/ hind. ahām, gr. έγω, lat. ego, nem. ich, angl. I, fr. je
v slovanskych jazykoch treba vychadzat z ide sekundarnej verbalnej koncovky -m, pripajanej k zamenu pod vplyvom slovesneho casovania. podobne v indo-iranskych - ahām.
v grectine έγω - koncova samohlaska predlzena -o > ω - tiez podla slovesa.
v germanskych - eka zrejme zachovana povodna stavba zamena.
/ hind. ahām, gr. έγω, lat. ego, nem. ich, angl. I, fr. je
#37
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 7. január 2008 - 17:30:48
sever < prslv. *sěwerъ < protoslv. *sēweruš "nachádzajúci sa vľavo"
#38
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 7. január 2008 - 17:45:23
sever < prslv. *sěwerъ < protoslv. *sēweruš "nachádzajúci sa vľavo"
koren *seu- "šujь" s vrddhovym predlzenym zakladom dvojhlasky (*ew > *ēw) pred priponou urcenia miesta *-ero-. pri vymedzovani praslovanskej vetvy potom pravidelne presiel -o- kmen v prslv. -u- kmen.
vyklad je taky, ze pre davneho cloveka, pri obetovani obrateneho vzdy na vychod, bol sever po jeho lavej strane.
rovnako v inych ide. jazykoch su nazvy severnej a juznej svetovej strany menejcenne, pomenovane opisnym odvodenim. praveki indo-europania nepomenovavali sever a juh podla podnebia, pretoze relativna zmena zemepisnej sirky vazena zmenou vzdialenosti dvoch bodov na rovnakom poludniku bol matematicky vztah limitneho poctu, prejavujuci sa az v aritmetickom priemere a pri vzdialenostich dosahujucich stovky kilometrov, ktory si v tom case neuvedomovali.
koren *seu- "šujь" s vrddhovym predlzenym zakladom dvojhlasky (*ew > *ēw) pred priponou urcenia miesta *-ero-. pri vymedzovani praslovanskej vetvy potom pravidelne presiel -o- kmen v prslv. -u- kmen.
vyklad je taky, ze pre davneho cloveka, pri obetovani obrateneho vzdy na vychod, bol sever po jeho lavej strane.
rovnako v inych ide. jazykoch su nazvy severnej a juznej svetovej strany menejcenne, pomenovane opisnym odvodenim. praveki indo-europania nepomenovavali sever a juh podla podnebia, pretoze relativna zmena zemepisnej sirky vazena zmenou vzdialenosti dvoch bodov na rovnakom poludniku bol matematicky vztah limitneho poctu, prejavujuci sa az v aritmetickom priemere a pri vzdialenostich dosahujucich stovky kilometrov, ktory si v tom case neuvedomovali.
#39
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 12. január 2008 - 18:18:51
štvať < prslv. *ščьwati < protoslov. *sčiwatei < ide. *skewh1-
prezentny kmen v praslovancine *ščujơ "štvem" < protoslv. *sčju- < ide. *skewh1-.
/ sem tiez ceske poštěváček "štváč, klitoris" (v ceskom pravopise ě, ale z prslv. by malo byt e) a nemecke scheuen "hnať poľnú zver" a scheu "štvanec".
prezentny kmen v praslovancine *ščujơ "štvem" < protoslv. *sčju- < ide. *skewh1-.
/ sem tiez ceske poštěváček "štváč, klitoris" (v ceskom pravopise ě, ale z prslv. by malo byt e) a nemecke scheuen "hnať poľnú zver" a scheu "štvanec".
#40
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 12. január 2008 - 22:53:07
chrobák < prslv. *chrobakъ < protoslv. *kšrob- < ide. *skrob^h-
/ pribuzne je škriabať, lat. scribere
/ pribuzne je škriabať, lat. scribere
#41
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 13. január 2008 - 17:05:39
k.urva < prenikava kontrakcia z kur[opt]va "poľný kur", a to zo skorsieho *kuropъtъva, druhotvaru to od nepriamych padov povodneho praslovanskeho -ū- kmena *kuropъty, genitiv *kuropъtъwe.
/ ceske koroptev je z *kuropъtъwь, rovnako podla nepriamych padov, prve "o" je frontalny umlaut k nasledujucej slabike; sem tiez nemecke Hure, angl. whore a lat. currō / currere / cucurrī / cursum.
/ ceske koroptev je z *kuropъtъwь, rovnako podla nepriamych padov, prve "o" je frontalny umlaut k nasledujucej slabike; sem tiez nemecke Hure, angl. whore a lat. currō / currere / cucurrī / cursum.
#42
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 14. január 2008 - 12:48:15
vydra < prslv. *ydra < ide. *ūdrah2 "vodný živočích"
praveka lexema *ūd- je predlzene *ud- zo sylabifikacie nulovej striedy *wd-. plne stupne su v slove voda << ide. *wodr, genitiv *wednos.
/gr. ‘ύδρη, -ης "hydra"
praveka lexema *ūd- je predlzene *ud- zo sylabifikacie nulovej striedy *wd-. plne stupne su v slove voda << ide. *wodr, genitiv *wednos.
/gr. ‘ύδρη, -ης "hydra"
#43
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 14. január 2008 - 22:24:56
ruka < prslv. *rơka < baltoslv. *rănkā < ide. *wrankāh2
v baltoslv. obodbi posobi de Saussureov-Fortunatovov zakon, v dosledku ktoreho sa povodny prizvuk na prvej slabike s intonaciou klesavou presuva progresivne (cize doprava) na druhu slabiku s intonaciou razenou.
tato zmena sa neskor prejavuje v niektorych slovanskych jazykoch v kontraste prizvukovych pomerov a dlzok pri sklonovani. ale v slovencine nie.
v baltoslv. obodbi posobi de Saussureov-Fortunatovov zakon, v dosledku ktoreho sa povodny prizvuk na prvej slabike s intonaciou klesavou presuva progresivne (cize doprava) na druhu slabiku s intonaciou razenou.
tato zmena sa neskor prejavuje v niektorych slovanskych jazykoch v kontraste prizvukovych pomerov a dlzok pri sklonovani. ale v slovencine nie.
#44
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 16. január 2008 - 10:54:46
mäkký < prslv. *mękъkъjь < ide. *menk-
dve "k" su tu namieste, z nich prve je sucastou korena, druhe je suffix -ъk- ako v široký, vysoký a pod.
odmäk < prslv. *otъmękъ
mäknúť < prslv. *mękъnơti
dve "k" su tu namieste, z nich prve je sucastou korena, druhe je suffix -ъk- ako v široký, vysoký a pod.
odmäk < prslv. *otъmękъ
mäknúť < prslv. *mękъnơti
#45
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 17. január 2008 - 11:32:01
celý < prslv. *cělъjь < protoslv. *koiluš < ide. *koilos
/ angl. whole, nem. heil
/ angl. whole, nem. heil
#46
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 17. január 2008 - 19:25:15
laň < prslv. *ālni < protoslv. *ōlnī < ide. *h3olh1nīh2
praveky slovny koren je *h3olh1, pripona -nīh2. pritomnost h1 nie je ista (nemozno ju tu s istotou rekonstruovat, ale vychadza sa z pribuzneho slova jeleň). potom by sa v ide. slove, z ktoreho mame dnes laň, nachadzali vsetky tri praveke hrdelnice h1, h2, h3 sucasne.
praveky slovny koren je *h3olh1, pripona -nīh2. pritomnost h1 nie je ista (nemozno ju tu s istotou rekonstruovat, ale vychadza sa z pribuzneho slova jeleň). potom by sa v ide. slove, z ktoreho mame dnes laň, nachadzali vsetky tri praveke hrdelnice h1, h2, h3 sucasne.
#47
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 18. január 2008 - 15:55:18
poľujem < prslv. *poljujơ < ide. *palew-
/ gr. πάλευω
/ gr. πάλευω
#48
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 19. január 2008 - 16:31:33
ovca < prslv. *owьca < ide. *h3owis
ide. prazaklad je *h3ow sklonovany od najstarsich cias ako -i- kmen *h3ow-i- (tak vo vsetkych vetvach ide. rodiny. kde sa slovny koren zachoval, tam je sklonovany ako -i- kmen).
protoslovanske *owi po odpadnuti koncoveho -s a pravidelnej praslovanskej hlaskovej zmene > *owь prevzalo koncovku *-kā (po tretej palatalizacii velar > -ca)
/ lat. ovis, -is; angl. ewe,
ide. prazaklad je *h3ow sklonovany od najstarsich cias ako -i- kmen *h3ow-i- (tak vo vsetkych vetvach ide. rodiny. kde sa slovny koren zachoval, tam je sklonovany ako -i- kmen).
protoslovanske *owi po odpadnuti koncoveho -s a pravidelnej praslovanskej hlaskovej zmene > *owь prevzalo koncovku *-kā (po tretej palatalizacii velar > -ca)
/ lat. ovis, -is; angl. ewe,
#49
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 19. január 2008 - 21:14:12
vysoký < prslv. *ysъkъ < ide. *ūpso-
/ gr. ‘υψώς "výška"
/ gr. ‘υψώς "výška"
#50
- Legendárny člen
-
- Skupina: Moderators
- Príspevky: 2 953
- Registrácia: 5. marec 06
Príspevok bol napísaný: 22. január 2008 - 20:19:20
rys < prslv. *rysъ < protoslv. *rūk^juš < ide. *luk^js
povodne sa ku korenu *luk^j pripajali padove koncovky bez tematickej pripony, takze sa jedna o slovo prastare. v slovanskej vetve doslo k predlzeniu korenoveho vokalu *u > *ū a slovo preslo k sklonovaciemu typu -o- kmenov. preto *luk^js > *rūk^juš (to je nevykle, pretoze praindoeuropske povodne atematicke kmene do slovanskych zvycajne prechadzali ako -i- kmene).
/ nem. r Luchs, -es, -e; lat. lynx, -ces (z gr.), gr. λύξ, λυκέσ
povodne sa ku korenu *luk^j pripajali padove koncovky bez tematickej pripony, takze sa jedna o slovo prastare. v slovanskej vetve doslo k predlzeniu korenoveho vokalu *u > *ū a slovo preslo k sklonovaciemu typu -o- kmenov. preto *luk^js > *rūk^juš (to je nevykle, pretoze praindoeuropske povodne atematicke kmene do slovanskych zvycajne prechadzali ako -i- kmene).
/ nem. r Luchs, -es, -e; lat. lynx, -ces (z gr.), gr. λύξ, λυκέσ
Zdieľať túto tému
- (5 Strán)
-
- 1
- 2
- 3
- →
- Posledná »